Rock pod kameňom 10. září 2017   (10:50)Rock pod kameňom, 2. - 4. 8. 2017, Sninské rybníky, Snina

Východoslovenský festival tento rok slávil také menšie jubileum, avšak jeho 15. ročník zo začiatku najskôr sprevádzali komplikácie. Niekoľko jeho odporcov sa skrylo za náboženstvo a tak chcelo vykonštruovanou kauzou zabrániť festivalu, keď nepravdivo obvinili niektoré kapely zo šírenia zla a satanizmu. Tieto tvrdenia však každému kto pozná sporom dotknuté kapely, boli na smiech a nad týmto takmer inkvizičným procesom sa iba pousmial a mávol rukou. Aj keď organizátorom tento problém spôsobil niekoľko vrások, nakoniec vyhral zdravý rozum nad náboženským fanatizmom. Mňa len zaráža, ako sa v dnešnej liberálnej demokratickej spoločnosti môže ešte niečo takéto stať a preto keď netreba extrémizmus tolerovať, tak toto by som tiež označil za určitú nebezpečnú formu náboženského extrémizmu a ten treba tiež eliminovať už v jeho zárodku. Toľko moja úvaha a konštatovanie v úvode nad danou kauzou.

Festival mal aj ešte jednu zvláštnosť, pretože tento krát sa nekonal počas víkendu. To však dokazuje, že nielen piatok až nedeľa sú ideálne na zábavu, ale festivalový areál sa vie hojne naplniť aj v pracovné dni. Za dobrou muzikou a zábavou ľudia radi docestujú kedykoľvek, či už z blízkeho okolia, ale aj vzdialenejších miest. Festival na jeho návštevníkoch zanechal pozitívne dojmy a aj napriek extrémnemu teplu, nikto vážnejšiu ujmu neutrpel, ak nerátam malé publikum na vystúpení kapiel, pretože viac ako hudba, ľudí lákalo schladenie sa pri vode na neďalekom kúpalisku. Prvé kapely, či už to boli v stredu Iconito a Rocksound, vo štvrtok Skrytý Význam, The Now, alebo Alia Tempora a piatkové Massriot, Konfront a Mahagon, aj napriek riedkemu publiku zachovali veľkú  profesionalitu. Dali zo seba to najlepšie a svoje vystúpenia odohrali, ako keby pod pódiom bolo niekoľko tisíc návštevníkov. S pribúdajúcim časom a ustupujúcou horúčavou sa pri pódiu zhŕklo aj početné publikum a tak košická kapela Ravenclaw, ktorá dotiahla nielen fanúšikov, ale aj hosťa, ktorým bol Kai Hansen. Kapela tak okrem skladieb z vlastnej tvorby okorenila spolu s Kai-om svoje vystúpenie aj o skladby Gamma Ray. Aj keď streda mala svojho headlinera, ale ku nemu sa ešte dostaneme, rockových fanúšikov dostali do varu hlavne kapely Doga, Bijouterrier. Obidve kapely patria takmer ku stálemu line upu festivalu, vždy budú zárukou  skvelej zábavy. Kým Doga predviedla fantastickú rockovú show so skladbami, na ktoré sa fanúšikovia chytajú od začiatku, Bijouterrier bol hlavne o recesii. Kapela sa bavila a publikum spolu s ňou. Kapela nešetrila vtipnými hláškami a rôznymi šialenosťami. Zábava bola v plnom prúde a každý už očakával hlavnú hviezdu, ktorá bola uvedená v skutočne veľkom štýle. Nemecká speváčka Nena, ktorá bola nielen na Slovensku, ale aj bývalom Československu obľúbená hlavne kvôli svojmu hitu 99 Luftballons, odštartovala svoje turné práve v Snine. Jej veľkolepé uvedenie však ďaleko predbehlo jej výkon, pretože vystúpenie tejto dnes už legendy bolo poslabšie. Aj keď doprevádzajúca  kapela spolu s tanečníčkami sa snažili vystúpeniu dávať grády, celé to pôsobilo prvoplánovo a neusporiadane. Vyššie spomenutý hit mal byť čerešničkou na torte, ale nejako sa to celé nepodarilo a tak to samotná speváčka radšej stopla. Zábavu opäť treba pozdvihnúť a na to je kapela Horkýže Slíže ako stvorená. Svojou show a hlavne vtipnými intermezzami pomedzi skladby, bavili publikum a tak nechtiac ukradli status hlavnej hviezdy dňa nemeckej speváčke. V ich prípade náhoda? Zámer? No neviem. Posledná kapela Metropolis sa zdalo, že to bude mať ľahké, pretože Slíže publikum dostatočne naštartovalo. No opak je pravdou, pretože dav sa zázračne vytratil a Metropolis svoje síce vynikajúce vystúpenie odohrala len pre hŕstku ľudí.

Druhý deň festivalu bol v znamení hlavne českej scény. Extrémne teplo tak  ako predošlý deň malo opäť na svedomí vyľudnený areál a tak až neskôr poobede sa to začalo v areáli plniť. Teraz rozmýšľam či ustupujúca horúčava, alebo prvé tóny kapely Limetal pritiahlo pod pódium fanúšikov. Kapela pozostávajúca z hudobníkov kapely Citron si získala za krátku dobu početný tábor fanúšikov a tak si ľudia pobalili karimatky, deky a pod pódiom sa to rýchlo zaplnilo. Kapela tak svojim bigbítom zaujala publikum od prvého momentu, aj keď väčšinu ich repertoáru tvorili mierne pozmenené skladby z čias keď  Vašek, Jirka, Jaroslav a Fany boli súčasťou českej legendy. Nezabudli ani na svojho bývalého kamaráta a spoluhráča Standu Hranického a venovali mu skladbu. Ďalšou kapelou ako stvorenou na zábavu bola kapela Harlej. Odchod Vláďu Šafránka je tu citeľný, veď práve on dodával tejto kapele charizmu. S jeho náhradníkom síce kapela už nebude to čo bola, ale aj tak si získala priazeň fanúšikov. Ich vystúpenie tu však aj napriek známym skladbám, na ktoré sa ľudia bavili, bolo z môjho pohľadu trochu poslabšie. Trochu zmenu štýlu priniesli severania Blues Pills. Švédska kapela svojim psychadelickým rockom evokovala časy, keď „deti kvetín“ požívali látky, vďaka ktorým sa dostávali mimo realitu, ale táto doba je dnes už minulosťou a ich vystúpenie doplnené dobovým pódiovým prevedením pôsobilo celkom príjemne. Aj keď tento hudobný žáner nepatrí medzi moje obľúbené vystúpenie kapely ma zaujalo. A takéto príjemné „retro“ zabavilo aj publikum, ktoré tu nepotrebovalo halucinogény na zábavu pri ich vystúpení. Ale čas napredoval a pódium už patrilo hlavnej hviezde štvrtkového večera. Kapela Amorphis bola jednou z kapiel, na ktorú náboženský puritáni ukazovali prstom, avšak príchod pána pekiel by sme od nich mohli len márne čakať. Namiesto toho kapela svojim death, doom, folk metalom priniesla skvelé vystúpenie, na ktoré sa ich fanúšikovia nesmierne tešili a užívali si vystúpenie spolu s kapelou. Oproti predošlému dňu Amorphis nadchli publikum, ktoré sa na nich nesmierne tešilo. Záver dňa patril dvojici českých legiend. Wanastovy Vjeci už dobre vedia čo platí na publikum a nevynechali ani jednu zo svojich nadčasových hitoviek a pomedzi ne elegantne zamiešali aj skladby z ich aktuálneho minuloročného albumu Alchymie. Posledná kapela večera si ešte udržala početné publikum, pretože publikum ešte na záver potrebovalo vypustiť paru na kapele, pri ktorej sa dobre vyskáču. A na to je Alkehol priam ako stvorený. Ľudia pozbierali posledné zvyšky síl a kapela im to oplatila zmesou nestarnúcich či už koncertných, krčmových a chatových 

Tretí a zároveň posledný deň festivalu otvoril niekdajší účastník talentovej televíznej súťaže Robo Šimko zo svojou kapelou Massriot. Tak ako iné kapely v tomto čase po minulé dni aj on mal tú smolu, že ľudia uprednostnili kúpalisko pred koncertom. Zopár verných sa ale našlo a tak aspoň jeho krajania rožňavská kapela Renaissense, prišla na ich jeho vystúpenie a tak spolu s menším dámskym fanklubom vytvorili aspoň nejaké publikum. To sa našťastie udržalo a tak kapely Konfront a Mahagon svojimi setmi prilákali zopár desiatok fanúšikov. Švajčiarska dievčenská kapela Back´N´Black zaujala nielen mňa, ale aj návštevníkov. Ani nie tak preto, že dievčatá boli pastva pre oči fanúšikov, ale hlavne ich set skladieb austrálskej rockovej veličiny AC DC. Revivalové kapely majú dve možnosti. Buď sú veľmi dobré, alebo je to úbohá snaha napodobniť originál. V prípade švajčiarskych dievčat to bola našťastie prvá možnosť. Česká rocková legenda Turbo, na ktorú sa tešila hlavne skôr narodená generácia a veľa mládeži nehovorila. To by sa dalo napraviť, ale kapela by svoje vystúpenie musela odohrať s trochu väčšou energiou. Trochu sklamanie, pretože v minulosti som už mal možnosť zhliadnuť ich show a mala úplne iné grády. Tu v Snine to bolo také nemastné, neslané, mdlé a vlažné, ale povedzme, že kapela len nemala svoj deň. O to väčšia eufória bola z nasledujúcej kapely. Nemecká metalová kapela Axxis navštívila Slovensko prvý krát. To bolo vidno z radosti a energie, ktorá sa z pódia preniesla aj do davu. Vystúpenie, v ktorom odzneli skladby z ich aktuálneho albumu Retrolution doplnili známymi skladbami z ich repertoáru. Takpovediac Axxis tu urobili prierez svojej tvorby a na publiku bolo vidno, že ich skladby pozná z čoho bola kapela milo prekvapená. Spevák Bernhard neskrýval radosť, že sa im tu pošťastilo hrať a počas celého vystúpenia komunikoval s publikom. Dokonca si pripravil v slovenčine svoj prejav a aj napriek jeho lingvistickému nadaniu nakoniec uznal, že slovenčina je ťažký jazyk. Ale popasoval sa s ním, dokonca si vybral z publika malého pomocníka ku akustickej verzii hitu Touch The Rainbow. Po skončení vystúpenia ešte raz poďakoval za úžasné publikum, ku ktorému sa rád vráti. Pyrotechnika, perfektná komunikácia s publikom a hlavne skvelá show. To je to čo urobilo z vystúpenia kapely Škwor zážitok, pretože toto je kapela stvorená na festivaly. Vie komunikovať s davom a pyrotechnika dokonale dopĺňa ich show. Festival sa blíži ku svojmu záveru a nastupuje ďalšia z hlavných hviezd festivalu, na ktorú už netrpezlivo čakajú nielen ich skalní fanúšikovia. Svoje renomé si u mňa kapela tentorat vylepšila, pretože pred pár rokmi tesne po výmene na poste speváčky, Allisa na mňa veľký dojem neurobila.  Musím však uznať, že je vhodnou ak nie lepšou náhradníčkou za Angelu Gossow. Allisa svojim charizmatickým pódiovým prejavom takmer zatienila zvyšok kapely, ktorá miestami vypadala len ako doprovod excentrickej speváčky. Personálne zmeny boli pre Arch Enemy prospešné a tak bolo skvelé vidieť na jednom pódiu ďalších dvoch vynikajúcich hudobníkov, ktorými sú Jeff Loomis (ex- Nevermore) a Sharlee D´Angelo (ex-Mercyful Fate & King Diamond). Všetko má svoj začiatok a koniec a tento ročník veľkolepo uzavrela legenda slovenskej punkovej scény Slobodná Európa. Dav sa síce mierne preriedil, ale kapela ešte mala dostatok svojich priaznivcov.

Na záver: Až na extrémne vysoké teploty nemám čo vytknúť. Na ich úkor mnoho vynikajúcich mladých kapiel prišlo o obecenstvo, ale toto sa nedá nikomu dávať za vinu. Počasie a zvlášť na festival sa na objednávku zariadiť nedá. V programe kapiel si každý našiel to svoje a čo je hlavné všetky kapely mali vynikajúci zvuk.