Rozhovor s Clarinet Factory 28. července 2017 (10:57)Clarinet Factory: Naša tvorba je pre nás hobby aj osobná priorita
Clarinet Factory: Naša tvorba je pre nás hobby aj osobná priorita
Clarinet Factory sa nikdy netajili medzinárodnými ambíciami. Tohtoročným vydaním novinky Meadows u belgického vydavateľstva Homerecords.be urobili ďalší, veľmi rázny krok k tomu, aby sa presadili aj mimo Českej republiky. To, že sa im to skvele darí, potvrdzujú početné zahraničné vystúpenia, nadšené reakcie ich nových poslucháčov i zahraničnej tlače. Napríklad hlavný belgický denník Le Soir po vystúpení CF na festivale homerecords.be v Lutychu napísal: ,,... hudba bez hraníc, ktorá vás uhranie ako kňažná vúdú, a ktorej hypnotický nápoj lásky vás neopustí, kým si album nevypočujete niekoľkokrát po sebe.". Chválou ale nešetria ani české médiá. Je nadmieru jasné, že v albume Meadows máme nadžánrovú nahrávku so sľubným medzinárodným potenciálom, ktorú skvele vystihuje vzletné pomenovanie "hudba bez hraníc". Viac o tom, ako album vznikal, ako sa mu darí v zahraničí a aké s ním majú Clarinet Factory plány, sa môžete dočítať v našom generic interview...
Clarinet Factory nie sú úplne štandardnou skupinou, ako ju poznáme z pop music, ktorá by po vydaní albumu vyrazila na turné. Ako u vás vyzerá obvyklá koncertná prax?
Je oveľa pestrejšia. Je bežné, že na jednotlivých vystúpeniach hráme odlišný repertoár, ktorý vždy volíme podľa konkrétneho priestoru a toho, čo sa do neho hodí. Spolupracujeme so symfonickými orchestrami alebo pripravujeme špeciálne projekty. Navyše to nie je naše živobytie, na Clarinet Factory nie sme existenčne závislí, všetci zároveň hráme v orchestroch alebo učíme. Je to naše hobby aj osobná priorita, ale zároveň nás nič nenúti hrať za každú cenu a za akýchkoľvek podmienok.
Akým spôsobom ste pripravovali materiál pre album Meadows?
Naše skladby vznikajú vždy iným spôsobom. Občas niekto priniesol úplne hotovú pesničku, inokedy prišiel iba so základným nápadom, na ktorom sme ďalej pracovali a spoločne ho dotvorili. Niekoľko ich dostalo definitívnu podobu až na koncertoch - skladba si vždy ,,sama povie", čo potrebuje. Na pódiu nám napadne veľa nových vecí, a zároveň si overíme, či fungujú alebo nie. Aj skoro všetky nové skladby sme najprv hrali koncertne, než sme s nimi putovali do štúdia. Ale máme na albume aj jednu, ktorá vznikla ako improvizácia priamo v štúdiu, pričom neskôr sme ju už iba dohrali.
Radi spolupracujete s ďalšími kolegami – s Trabandem, v projekte Eternal Seekers s Lenkou Dusilovou a Beatou Hlavenkovou, hosťovali ste u Tata Bojs i Václava Neckáře ... Podľa čoho ste si volili hostí na album?
Väčšinou podľa potreby a podľa toho, čo sme chceli do skladieb doplniť. Ale napríklad so zborom Grunik to vzniklo tak, že sme asi pred tromi rokmi hrali na koncerte s Ivou Bittovou, pričom ona ich tam mala ako hostí. Ihneď nás oslovil ich štýl spevu. Keď sme začali pracovať na albume, zhodli sme sa, že v jednej zo skladieb ich vyložene počujeme. Nebolo to ľahké zrealizovať, takže sme ich nakoniec využili ešte v ďalších dvoch skladbách. Došli sme za nimi, a za jedno popoludnie všetko nahrali.
Skutočne hviezdnym hosťom je Joe Acheson z Hidden Orchestra. Ako ste sa s ním stretli?
Pri vzniku predchádzajúcej dosky, ktorá bola tak trochu dieťaťom Josefa Sedloně. Pôvodne malo ísť o album remixov našich skladieb, ale nakoniec vznikol dvojalbum, kde sú aj pôvodné skladby. Joe nám urobil remix a dokonca ho aj s kapelou hral na koncertoch. Potom sme sa s Joeom ešte niekoľkokrát stretli, pozval nás hosťovať aj na koncert do Londýna. Z toho vyplynulo, že chceme skúsiť, ako by to fungovalo opačne, teda že by on hosťoval nám. Nakoniec sa výrazne podieľal na podobe štyroch skladieb. Zvolil spôsob, ktorý je mu v súčasnosti veľmi blízky, pretože pre Hidden Orchestra vyhotovuje tzv. field recordings, teda rôzne prírodné nahrávky a tie následne ďalej upravuje. Zároveň skladá hudbu napríklad pre BBC alebo Britskou knihovnu, čo sa nám zdalo pre našu spoluprácu vhodnejšie. Takže za nami priletel, behali sme v okolí Okoře a zbierali zvuky.
Aké konkrétne tam máte?
Hlavne zvuky z prírody, ale napríklad i zachytenie idúceho vlaku alebo kroky tanečníkov. Prirodzeným spôsobom potom tými upravenými odbermi obohatil aranžmán skladieb. A zároveň upravil zvuk klarinetov.
Na album ste prizvali aj brilantného džezového bubeníka Daniela Šoltise. K tomu došlo ako?
To vzniklo v nadväznosti na predchádzajúce nahrávanie. Vo chvíli, keď sme už mali zbor Grunik a Joe Achesona, skladby získali oveľa širšie zvukové spektrum. Takže naopak tie, v ktorých Joe nebol, si samé pýtali doplnenie. Zhodli sme sa, že im prospeje rytmika. Nešlo o náhodu – my už sme sa s Danem stretli v Eternal Seekers a zistili, že jeho hra nám skutočne vyhovuje. Dokonca potom aj s Clarinet Factory na koncerte vystúpil. A to, čo nám v štúdiu nahral, sa nádherne stretlo a spojilo s tým, čo už sme tam mali. Dúfajme, že sa odteraz na koncertoch budeme stretávať častejšie.
Mnoho interpretov dnes k nahrávaniu pristupuje ako k výzve. Hľadajú nové štúdiá, skúšajú nových producentov. Čo bolo tentokrát nové pre vás?
Zaobstarali sme si, a prvýkrát na albume použili, kontrabasový klarinet. Je to naozaj veľký nástroj, svojím spôsobom rarita, veľa ich nie je. Náš zvuk sa tým výrazne rozšíril o hlboké frekvencie. Bolo to počuť hlavne v štúdiu, pretože jeho basový zvuk je prirodzený a nemusia sa napodobňovať efekty. Kým basklarinet má stále isté obmedzenia, tu je k dispozícii ešte jedna oktáva nižšie. Tiež sme sa snažili čo najviac nahrávať bez strihov, ,,live". Každý klarinet sme ale zároveň snímali niekoľkými mikrofónmi a pri následnej postprodukcii sme s tým mohli dobre pracovať. Využili sme tak báječnú akustiku a vybavenie štúdia Sono.
Album u nás vydáva Supraphon, no v Európe vychádza na belgickej značke Homerecords.be. Ako ste sa do ich portfólia dostali?
Predvlani sme sa zúčastnili showcase vystúpenia na veľtrhu WOMEX, a priamo na mieste nás oslovili. Najprv požiadali o stretnutie našu manažérku a potom ponúkli, že ak budeme mať nový materiál, radi by ho vydali. Supraphon sa o naše predchádzajúce tituly staral a stará veľmi dobre, rozhodne sme nemali dôvod s ním nespolupracovať aj naďalej, avšak zároveň sme cítili určitý dlh zahraničným poslucháčom, ktorí sa pohybujú v žánri, na ktorý sa Supraphon príliš nezameriava. Nakoniec tak došlo k dohode a k obojstrannej spokojnosti. Label Homerecords.be teraz náš album ponúka v Beneluxe, vo Francúzsku a v ďalších krajinách.
Ešte pred vystúpením na WOMEXe ste sa zúčastnili aj prehliadky Crossroads, ktorá predchádza Colours of Ostrava. Pomohlo vám to?
Často sa stretávame s názorom, že nám naši i zahraniční kolegovia hovoria, že ich podobné vystúpenia nikam neposunuli, ale u nás všetko zafungovalo na výbornú. Už v Ostrave sa nám podarilo nadviazať celý rad kontaktov s ľuďmi zo zahraničia, a dokonca to pomohlo aj našim kontaktom v rámci Českej republiky. Logicky z toho potom vyplynulo prihlásenie na WOMEX, kam nás prekvapivo vybrali, hoci si ho všetci spájajú hlavne s world music. Na WOMEXe v Budapešti sa potom ukázalo, že tam polovica kapiel hrala ,,novodobú cimbálovku", zakaždým popretkávanú tiež inými vplyvmi, niektorí boli síce výborní, ale my sme tam prišli s niečím úplne iným. A zrejme tá exotika skvele zafungovala.
Ako sa v súčasnosti Clarinet Factory darí v zahraničí?
Náš belgický vydavateľ homerecors.be nás pozval na festival do Lutychu. Hrali sme v priestore bývalého plaveckého bazéna, architektonicky mi to veľmi pripomínalo dvadsiate roky a brnenské výstavisko. Milo nás prekvapil záujem belgickej tlače a médií. Vyšlo niekoľko recenzií, oi. v hlavnom denníku Le Soir, záujem bol aj od Francúzov a Holanďanov a spätne sme sa až pri jednom z interview dozvedeli, že práve jeden z holandských novinárov na nás dal vydavateľovi tip po tom, ako nás počul na ostravskom showcase Czech Music Crossroads. A sme späť pri Crossroads.
Na albume ste spolupracovali aj s Janom P. Muchowom, ale nevyužili ste ho ako producenta. Prečo?
Honza bol pre nás taký nezávislý poradný hlas. Dali sme mu to vždy vypočuť a on k tomu mohol pristupovať nezúčastnene a s odstupom. Vždy prišiel s cennou radou či poznámkou, napríklad - ktorú pasáž vyhodiť, a rozhodol tak niečo, nad čím sme predtým sami dlho premýšľali. V minulosti mal podobnú úlohu zrkadla náš perkusionista Alan Vitouš, ten však i hral. Myslím, že angažovanie Honzy Muchowa bolo veľmi šťastným rozhodnutím a Honza sa tejto pozície ujal priam ukážkovo. Tým, že prichádza z iného žánru, videl veci úplne inak než my. Veľmi nám tým pomohol.
V minulosti ste hrali s Petrem Niklem a tiež zložili hudbu k inštalácii Modiglianiho pražské výstavy v Obecním domě alebo pre Muzeum Karla Zemana. Chystáte v súčasnosti nejakú ďalšiu výtvarno-hudobnú spoluprácu?
Tento rok sa chceme venovať skôr našim koncertom, ale aj na nich čoraz častejšie využívame vizualizácie. Užšie spolupracujeme s X Lab a Jindrou Traplem. V poslednej dobe sa veľa rozprávame o využití 360 ° videa v kombinácii s 3D vizualizáciou, prvou lastovičkou je náš jarný klip k piesni Hikari. Premýšľame o tom, že by sme Clarinet Factory na koncertoch v budúcnosti mohli obrazovo i zvukovo klonovať. Súčasné technológie to predsa dovoľujú. (smiech) Obyčajná, samoúčelná projekcia už nás trochu nebaví. Inak na leto chystáme spoločné koncerty so zborom Grunik, s ktorým sa predstavíme aj na Colours of Ostrava.
A na čo ďalšie sa môžeme ešte v prípade Clarinet Factory tešiť?
Počas nášho pobytu v Belgicku sme natočili nový, k albumu Meadows už druhý videoklip, tentoraz ku skladbe Bolek i Lolek. Tešíme sa na výsledok, pretože natáčanie prebiehalo v kulisách mimoriadnej architektúry stanice v Liège od A. Calatrava. Už za pár dní nás čaká natáčanie ďalšieho klipu v Beskydách, tentoraz k skladbe Gore. Na to nadväzujú prvé živé vystúpenia s týmto unikátnym detským folklórnych zoskupením. V Tančírně v Račím údolí sľubujeme komornú atmosféru, ale zato s unikátnym svietením Jindřicha Trapla, naopak v Ostrave to rozbalíme na Kofola stage. A toto je stále iba začiatok. Na jeseň, konkrétne 7.10., sa zíde celý tím v Akropole, priletí Joe Acheson z Hidden Orchestra a nebude chýbať ani zbor Grunik, Daniel Šoltis alebo Honza Muchow. Spoločne dáme dohromady audiovizuálny večierok, ktorý sa zrejme len tak nezopakuje. No a potom nasleduje jesenné turné. Aby som nezabudol, v Anglicku nedávno vyšiel nový album Hidden Orchestra s pilotným singlom Still, ktorého sme spoluautori a tiež interpreti.
Clarinet Factory sa nikdy netajili medzinárodnými ambíciami. Tohtoročným vydaním novinky Meadows u belgického vydavateľstva Homerecords.be urobili ďalší, veľmi rázny krok k tomu, aby sa presadili aj mimo Českej republiky. To, že sa im to skvele darí, potvrdzujú početné zahraničné vystúpenia, nadšené reakcie ich nových poslucháčov i zahraničnej tlače. Napríklad hlavný belgický denník Le Soir po vystúpení CF na festivale homerecords.be v Lutychu napísal: ,,... hudba bez hraníc, ktorá vás uhranie ako kňažná vúdú, a ktorej hypnotický nápoj lásky vás neopustí, kým si album nevypočujete niekoľkokrát po sebe.". Chválou ale nešetria ani české médiá. Je nadmieru jasné, že v albume Meadows máme nadžánrovú nahrávku so sľubným medzinárodným potenciálom, ktorú skvele vystihuje vzletné pomenovanie "hudba bez hraníc". Viac o tom, ako album vznikal, ako sa mu darí v zahraničí a aké s ním majú Clarinet Factory plány, sa môžete dočítať v našom generic interview...
Clarinet Factory nie sú úplne štandardnou skupinou, ako ju poznáme z pop music, ktorá by po vydaní albumu vyrazila na turné. Ako u vás vyzerá obvyklá koncertná prax?
Je oveľa pestrejšia. Je bežné, že na jednotlivých vystúpeniach hráme odlišný repertoár, ktorý vždy volíme podľa konkrétneho priestoru a toho, čo sa do neho hodí. Spolupracujeme so symfonickými orchestrami alebo pripravujeme špeciálne projekty. Navyše to nie je naše živobytie, na Clarinet Factory nie sme existenčne závislí, všetci zároveň hráme v orchestroch alebo učíme. Je to naše hobby aj osobná priorita, ale zároveň nás nič nenúti hrať za každú cenu a za akýchkoľvek podmienok.
Akým spôsobom ste pripravovali materiál pre album Meadows?
Naše skladby vznikajú vždy iným spôsobom. Občas niekto priniesol úplne hotovú pesničku, inokedy prišiel iba so základným nápadom, na ktorom sme ďalej pracovali a spoločne ho dotvorili. Niekoľko ich dostalo definitívnu podobu až na koncertoch - skladba si vždy ,,sama povie", čo potrebuje. Na pódiu nám napadne veľa nových vecí, a zároveň si overíme, či fungujú alebo nie. Aj skoro všetky nové skladby sme najprv hrali koncertne, než sme s nimi putovali do štúdia. Ale máme na albume aj jednu, ktorá vznikla ako improvizácia priamo v štúdiu, pričom neskôr sme ju už iba dohrali.
Radi spolupracujete s ďalšími kolegami – s Trabandem, v projekte Eternal Seekers s Lenkou Dusilovou a Beatou Hlavenkovou, hosťovali ste u Tata Bojs i Václava Neckáře ... Podľa čoho ste si volili hostí na album?
Väčšinou podľa potreby a podľa toho, čo sme chceli do skladieb doplniť. Ale napríklad so zborom Grunik to vzniklo tak, že sme asi pred tromi rokmi hrali na koncerte s Ivou Bittovou, pričom ona ich tam mala ako hostí. Ihneď nás oslovil ich štýl spevu. Keď sme začali pracovať na albume, zhodli sme sa, že v jednej zo skladieb ich vyložene počujeme. Nebolo to ľahké zrealizovať, takže sme ich nakoniec využili ešte v ďalších dvoch skladbách. Došli sme za nimi, a za jedno popoludnie všetko nahrali.
Skutočne hviezdnym hosťom je Joe Acheson z Hidden Orchestra. Ako ste sa s ním stretli?
Pri vzniku predchádzajúcej dosky, ktorá bola tak trochu dieťaťom Josefa Sedloně. Pôvodne malo ísť o album remixov našich skladieb, ale nakoniec vznikol dvojalbum, kde sú aj pôvodné skladby. Joe nám urobil remix a dokonca ho aj s kapelou hral na koncertoch. Potom sme sa s Joeom ešte niekoľkokrát stretli, pozval nás hosťovať aj na koncert do Londýna. Z toho vyplynulo, že chceme skúsiť, ako by to fungovalo opačne, teda že by on hosťoval nám. Nakoniec sa výrazne podieľal na podobe štyroch skladieb. Zvolil spôsob, ktorý je mu v súčasnosti veľmi blízky, pretože pre Hidden Orchestra vyhotovuje tzv. field recordings, teda rôzne prírodné nahrávky a tie následne ďalej upravuje. Zároveň skladá hudbu napríklad pre BBC alebo Britskou knihovnu, čo sa nám zdalo pre našu spoluprácu vhodnejšie. Takže za nami priletel, behali sme v okolí Okoře a zbierali zvuky.
Aké konkrétne tam máte?
Hlavne zvuky z prírody, ale napríklad i zachytenie idúceho vlaku alebo kroky tanečníkov. Prirodzeným spôsobom potom tými upravenými odbermi obohatil aranžmán skladieb. A zároveň upravil zvuk klarinetov.
Na album ste prizvali aj brilantného džezového bubeníka Daniela Šoltise. K tomu došlo ako?
To vzniklo v nadväznosti na predchádzajúce nahrávanie. Vo chvíli, keď sme už mali zbor Grunik a Joe Achesona, skladby získali oveľa širšie zvukové spektrum. Takže naopak tie, v ktorých Joe nebol, si samé pýtali doplnenie. Zhodli sme sa, že im prospeje rytmika. Nešlo o náhodu – my už sme sa s Danem stretli v Eternal Seekers a zistili, že jeho hra nám skutočne vyhovuje. Dokonca potom aj s Clarinet Factory na koncerte vystúpil. A to, čo nám v štúdiu nahral, sa nádherne stretlo a spojilo s tým, čo už sme tam mali. Dúfajme, že sa odteraz na koncertoch budeme stretávať častejšie.
Mnoho interpretov dnes k nahrávaniu pristupuje ako k výzve. Hľadajú nové štúdiá, skúšajú nových producentov. Čo bolo tentokrát nové pre vás?
Zaobstarali sme si, a prvýkrát na albume použili, kontrabasový klarinet. Je to naozaj veľký nástroj, svojím spôsobom rarita, veľa ich nie je. Náš zvuk sa tým výrazne rozšíril o hlboké frekvencie. Bolo to počuť hlavne v štúdiu, pretože jeho basový zvuk je prirodzený a nemusia sa napodobňovať efekty. Kým basklarinet má stále isté obmedzenia, tu je k dispozícii ešte jedna oktáva nižšie. Tiež sme sa snažili čo najviac nahrávať bez strihov, ,,live". Každý klarinet sme ale zároveň snímali niekoľkými mikrofónmi a pri následnej postprodukcii sme s tým mohli dobre pracovať. Využili sme tak báječnú akustiku a vybavenie štúdia Sono.
Album u nás vydáva Supraphon, no v Európe vychádza na belgickej značke Homerecords.be. Ako ste sa do ich portfólia dostali?
Predvlani sme sa zúčastnili showcase vystúpenia na veľtrhu WOMEX, a priamo na mieste nás oslovili. Najprv požiadali o stretnutie našu manažérku a potom ponúkli, že ak budeme mať nový materiál, radi by ho vydali. Supraphon sa o naše predchádzajúce tituly staral a stará veľmi dobre, rozhodne sme nemali dôvod s ním nespolupracovať aj naďalej, avšak zároveň sme cítili určitý dlh zahraničným poslucháčom, ktorí sa pohybujú v žánri, na ktorý sa Supraphon príliš nezameriava. Nakoniec tak došlo k dohode a k obojstrannej spokojnosti. Label Homerecords.be teraz náš album ponúka v Beneluxe, vo Francúzsku a v ďalších krajinách.
Ešte pred vystúpením na WOMEXe ste sa zúčastnili aj prehliadky Crossroads, ktorá predchádza Colours of Ostrava. Pomohlo vám to?
Často sa stretávame s názorom, že nám naši i zahraniční kolegovia hovoria, že ich podobné vystúpenia nikam neposunuli, ale u nás všetko zafungovalo na výbornú. Už v Ostrave sa nám podarilo nadviazať celý rad kontaktov s ľuďmi zo zahraničia, a dokonca to pomohlo aj našim kontaktom v rámci Českej republiky. Logicky z toho potom vyplynulo prihlásenie na WOMEX, kam nás prekvapivo vybrali, hoci si ho všetci spájajú hlavne s world music. Na WOMEXe v Budapešti sa potom ukázalo, že tam polovica kapiel hrala ,,novodobú cimbálovku", zakaždým popretkávanú tiež inými vplyvmi, niektorí boli síce výborní, ale my sme tam prišli s niečím úplne iným. A zrejme tá exotika skvele zafungovala.
Ako sa v súčasnosti Clarinet Factory darí v zahraničí?
Náš belgický vydavateľ homerecors.be nás pozval na festival do Lutychu. Hrali sme v priestore bývalého plaveckého bazéna, architektonicky mi to veľmi pripomínalo dvadsiate roky a brnenské výstavisko. Milo nás prekvapil záujem belgickej tlače a médií. Vyšlo niekoľko recenzií, oi. v hlavnom denníku Le Soir, záujem bol aj od Francúzov a Holanďanov a spätne sme sa až pri jednom z interview dozvedeli, že práve jeden z holandských novinárov na nás dal vydavateľovi tip po tom, ako nás počul na ostravskom showcase Czech Music Crossroads. A sme späť pri Crossroads.
Na albume ste spolupracovali aj s Janom P. Muchowom, ale nevyužili ste ho ako producenta. Prečo?
Honza bol pre nás taký nezávislý poradný hlas. Dali sme mu to vždy vypočuť a on k tomu mohol pristupovať nezúčastnene a s odstupom. Vždy prišiel s cennou radou či poznámkou, napríklad - ktorú pasáž vyhodiť, a rozhodol tak niečo, nad čím sme predtým sami dlho premýšľali. V minulosti mal podobnú úlohu zrkadla náš perkusionista Alan Vitouš, ten však i hral. Myslím, že angažovanie Honzy Muchowa bolo veľmi šťastným rozhodnutím a Honza sa tejto pozície ujal priam ukážkovo. Tým, že prichádza z iného žánru, videl veci úplne inak než my. Veľmi nám tým pomohol.
V minulosti ste hrali s Petrem Niklem a tiež zložili hudbu k inštalácii Modiglianiho pražské výstavy v Obecním domě alebo pre Muzeum Karla Zemana. Chystáte v súčasnosti nejakú ďalšiu výtvarno-hudobnú spoluprácu?
Tento rok sa chceme venovať skôr našim koncertom, ale aj na nich čoraz častejšie využívame vizualizácie. Užšie spolupracujeme s X Lab a Jindrou Traplem. V poslednej dobe sa veľa rozprávame o využití 360 ° videa v kombinácii s 3D vizualizáciou, prvou lastovičkou je náš jarný klip k piesni Hikari. Premýšľame o tom, že by sme Clarinet Factory na koncertoch v budúcnosti mohli obrazovo i zvukovo klonovať. Súčasné technológie to predsa dovoľujú. (smiech) Obyčajná, samoúčelná projekcia už nás trochu nebaví. Inak na leto chystáme spoločné koncerty so zborom Grunik, s ktorým sa predstavíme aj na Colours of Ostrava.
A na čo ďalšie sa môžeme ešte v prípade Clarinet Factory tešiť?
Počas nášho pobytu v Belgicku sme natočili nový, k albumu Meadows už druhý videoklip, tentoraz ku skladbe Bolek i Lolek. Tešíme sa na výsledok, pretože natáčanie prebiehalo v kulisách mimoriadnej architektúry stanice v Liège od A. Calatrava. Už za pár dní nás čaká natáčanie ďalšieho klipu v Beskydách, tentoraz k skladbe Gore. Na to nadväzujú prvé živé vystúpenia s týmto unikátnym detským folklórnych zoskupením. V Tančírně v Račím údolí sľubujeme komornú atmosféru, ale zato s unikátnym svietením Jindřicha Trapla, naopak v Ostrave to rozbalíme na Kofola stage. A toto je stále iba začiatok. Na jeseň, konkrétne 7.10., sa zíde celý tím v Akropole, priletí Joe Acheson z Hidden Orchestra a nebude chýbať ani zbor Grunik, Daniel Šoltis alebo Honza Muchow. Spoločne dáme dohromady audiovizuálny večierok, ktorý sa zrejme len tak nezopakuje. No a potom nasleduje jesenné turné. Aby som nezabudol, v Anglicku nedávno vyšiel nový album Hidden Orchestra s pilotným singlom Still, ktorého sme spoluautori a tiež interpreti.
4 fotografie v galerii
| zdroj: | Adriana |
| autoři: | text: Alan Rohan, Adriána Čahojová |
| Tweet |
Další články žánru Jazz
Třebíčská kapela Laky Mari vydává nové album Kind (of) mind. Srdečně zveme na křest.
Křest nového alba Kind (of) mind, který proběhne 19. června od 19:00 na dvoře Divadla Husa na provázku v Brně.
Slovenská jazzová ikona Peter Lipa na prknech plzeňské scény v Domě hudby
Velká událost pro milovníky jazzu byla termínově určená k pondělnímu večeru 6.4.2026. V plzeňském Domě hudby se na pódiu, před vyprodaným hledištěm, představil Peter Lipa – osobnost známá v tomto žánru jako zpěvák, skladatel či manažer. V průběhu koncertu si s Peterem dala dvě skladby soulová zpěvačka Mirka Novak – dobrou stylovou muzikou nabitý večírek tak dostal punc neopakovatelnosti.
Třebíčská kapela Laky Mari vydává nové album Kind (of) mind.
Třebíčská kapela Laky Mari vydává nové album. Vznik alba můžete podpořit právě teď na Doniu.
Legendární Rock For People oslavil 30 let ve velkém stylu! Gratulovali Linkin Park, Skillet, Sex Pistols, Guns N’ Roses, Slipknot i zcela vyprodaný areál!
Měsíc červen se přehoupl do své druhé poloviny, což pro fanoušky skvělé muziky a strhující festivalové atmosféry znamenalo jediné - legendární festival Rock For People v Hradci Králové. Pětidenní festivalový maraton si s chutí vychutnaly davy fans z ČR i ze zahraničí a my na takové akci ani letos samozřejmě nemohli chybět.
Díky!Fest 2025 - rozhovor s pořadatelem Martinem Janotou
Letošní ročník Díky!Festu je již 3. ročníkem tohoto zajímavého festivalu a my jsme vyzpovídali pořadatele Martina Janotu. Těšte se na zajímavý rozhovor, jak se plánuje, připravuje a realizuje podobný festival.
Vystoupení francouzsko-české kapely Les Gars d’en Bas dokázalo Falcon bez mála vyprodat
Zlatým písmem se do hudební kroniky klatovského Falconu zapsal koncert mezinárodně obsazené skupiny Les Gars d’en Bas. Ta od 10. ledna jede napříč naší vlastí klubovou šňůru, jejíž osmou zastávkou se 18.1.2025 stal suterénní multižánrový Falcon. Výjimečná událost přilákala početnou návštěvu, která dokázala prostor před pódiem zcela zaplnit.
V klatovském Falconu zahrají francouzští Les Gars d’en Bas!
Speciální hudební večer ve Falconu bude patřit francouzsko-české kapele Les Gars d’en Bas. Ta zde v rámci české koncertní šňůry představí autorskou tvorbu, s níž brázdí pódia napříč celou Evropou. Přijďte si i vy užít nevšední kulturní zážitek – akce má termín 18.1.2024, přičemž start je ohlášený na 19:00 hodin.
Další rozhovory
Českej punk ještě není mrtvej
O akci Punkrock on the Road jsme už psali, a dokonce se povedlo dát dohromady rozhovor s člověkem, který celý turné měl na starost.
Ale co kapely, které spolu toto turné jely plánují dál a jak se jim na turné líbilo?
Každej klub i bar, každej víkend za to stál
11 měst, 11 jedinečných večerů a zhruba 4500 tisíce lidí, to je slovy pořadatele cirkus s názvem Punkrock on the Road.
Malé povídání s Tomášem Navrátilem - s muzikantem tělem i duší o kapele KOHN
Jen málo fanoušků dobré bigbítové muziky na Plzeňsku by se někdy v minulosti nesetkalo s hardrockovou kapelou KOHN, potažmo pak s jejím frontmanem Tomášem Navrátilem. Jeho hudební život je od roku 2011 s KOHNem spojený pupeční šňůrou a představit si tuto skupinu bez Tomáše je vize v žánru sci-fi. V sobotu 4.4.2026, při koncertu skupiny KOHN na plzeňském náměstí Republiky, jsme s Tomášem udělali malou tečku za rozhovorem, který probíhal pomocí digitální technologie od března téhož roku.
S Oto Gajdošem a Alanem Rohanem o nadcházejícím 5. ročníku metalového svátku South of Heaven ve Zbytinách
Již po páté se v opuštěném lomu u obce Zbytiny na Prachaticku připravuje metalový festival South of Heaven. Dvoudenní akce s plnohodnotným servisem pro kapely, organizátory a hlavně fanoušky tvrdých kytarových riffů má pevně stanovený termín 3. a 4. července 2026. O tom, co nás čeká (a doufejme, že ani nemine), jsme si v malém rozhovoru popovídali s hlavním pořadatelem Oto Gajdošem a hudebním publicistou Alanem Rohanem. Byť nedošlo k fyzickému setkání, mé otázky dostaly jasné odpovědi pomocí digitální techniky.
Zakázaný Ovoce mezi Láskou a nenávistí
Kapela Zakázaný Ovoce vydává po delší době nové řadové album a rozhodli se ho představit novinářům a fanouškům v pražském Rock café. A my jsme s naším serverem byli u toho a vy tak máte jedinečnou možnost si přečíst co je v kapele nového.
Klatovský LORD vstává znovu z popela, nová krev u mikrofonu slibuje energii a vitalitu
O tom, že ukončení jedné éry neznamená nic jiného, nežli začátek éry nové, je pravda stará jako lidstvo samo. V reálné podobě přenesené do současnosti to potvrzuje hudební kariéra klatovské skupiny LORD. Od vzniku 1988 si prošla různými obdobími a personálními změnami – od svého přímého tahu na branku v rockovém stylu však nikdy neuhnula. Právě o nedávné minulosti, současnosti a výhledu do budoucna jsme si původně měli povídat se zakládajícím členem Petrem Říhou, novým zpěvákem Jirkou Mužíkem a manažerkou Alenou Májou Vackovou. Právě moment, kdy se do hovoru zapojila celá skupina, mluví jasně o soudržnosti a dobré náladě v partě, která se do hudebního života vrací nabitá pozitivní energií. Rád jsem jejich pozvání přijal a v kontaktní kapelní zkušebně padla dne 22.12.2025 spousta otázek i jasných odpovědí.
ROZHOVOR | Jan Vytásek vydává album Trochu jinak
Zpěvák, skladatel a muzikant Jan Vytásek má za sebou další velký milník – nové album s příznačným názvem Trochu jinak, které vyšlo 24.10. 2025. Deska, která vznikala s odstupem a klidem, jaký si dnešní doba moc často nedopřává, nabízí pohled na svět i hudbu z jiného úhlu. Povídali jsme si o inspiraci, o lidech, kteří na albu zanechali svou stopu, i o tom, proč někdy musíme zpomalit, abychom zase slyšeli sami sebe.